23.10.16

23. Sivé splývanie.


Najlepší pocit na svete je ten, ktorý príde po trápení.
Nie nadarmo sa vraví, čo bolí, to rastie.
Človek strávi celý deň v posteli v bolestiach, a keď príde nový deň, katarzný moment je tak silný, ani čoby sa bolesť nikdy nestala. My ženy sme v tom prieborníčky. Vlastný mozog nás po pôrode nakŕmi toľkými prirodzenými hormónami, že automaticky zabudneme na bolesť spôsobnú rodením dietaťa niekoľko hodín cestou biologickou, ale pri predstave nerodičky nemožnou. Robievame to aj inokedy? Veríme, že každá bolesť raz zmizne a my budeme schopné nádychu?

Sedela som na lavičke, v noci, v nedaľekom parku. Bolo chladno, ale cesty ešte neboli zasypané opadaným lístím tak, ako by som si to predstavovala. Vyfajčila som dve cigarety. Keby som ich mala viac, bola by som schopná vyfajčiť celý balíček. Dívala som sa ľuďom do okien v baráku oproti a svet mi pripadal ako adventný kalendár. Každé zažnuté okno symbolizovalo jeden životne dôležitý zážitok. Pri zhasnutí už rozsvieteného políčka sa spomienka vymazala z pamäte. Pri zažnutí nového sa otvárala nová možnosť. Rozmýšľala som, koľko tých okien môže a je šťastných. Koľkí ľudia majú podobné okná. Kedy už nezostane žiadne na rozsvietenie. A čo potom.

Najlepšia vec na príchode do nového prostredia sú tie pohľady.
Viete, že ste vstúpili na neznáme, no i tak obývané územie.
Zahrať sa na cudzinca, ktorý nemá záujem o adaptovanie? Alebo? Presvedčiť ostatných, že situáciu máte pod kontrolou a koledovať si svojím zjavom o tie spýtavé pohľady?
Nemajú veľmi čo vidieť, no i tak sa obzerajú. Drgajú si do lakťov, rozlievajú nápoje vo vysokých pohároch, nevyspelo sa otáčajú, keď opätujú pohľad.
Nadväzujeme arytmickú konverzáciu, sprevádzanú neistým požívaním alkoholu a pozývaním na kusovku za 5 korún. Oprašujem zaužívané cykly a nachádzam žiarivé kovy pod vrstvou hrdze a prachu. Nemôžem ľuďom vravieť do vzťahu a robiť rýchle úsudky. Aj keď cítim, že by to bolo správne. Neskôr sa rozhodnem, je čas odísť. Rada by som zostala, no exkluzívne to bude, iba ak v tomto momente zmiznem.
Prejdem na červenú a skoro skončím pod kolesami.
Ešte sa stretneme.

Na ďalší deň som vystriedala Jagera s Vínom za Víno s Rumom.
Cítim zmenu, občas vrie ako zemetrasenie a ja sa delím na molekuly. Je vtipné pozorovať, ako polovica reaguje pozitívne, zatiaľ čo na druhej strane sa odpája skupina s negatívnym nábojom.
Čo je najlepšie, tak to je správne.
V skutočnosti sa všetko točí okolo rovnováhy.
Ako pri tanci.

18.10.16

18. Štekať na nesprávny strom.


A tak sa snažím byť dobrým človekom v zlom svete. Nedarí sa mi to, byť taká, akú si ma prajú. Byť večne v dobrej nálade, plná energie, zdravá a zhovorčivá. Sexy. Všetky tieto veci potrebujú sebazaprenie a občas pretvárku. Nemám rada pretvárky, lebo svet sa nezmení, prečo sa musím meniť ja kvôli svetu? Nehodím sa do schémy, to je jasné, neretušujem sa, nesnažím sa skrývať nedokonalosti, nesnažím sa meniť tón reči. Nemám druhý úmysel, keď Vám pozerám do očí. Nemám čo skrývať. Moje myšlienky, moje pocity, res publica. Transparentne, nechávam sa rozobrať, roztrhať, na svete je totiž toľko ľudí s neukojiteľným hladom, ľudí pažravých, a, kurva, nemá ich kto nakŕmiť. Rada sa obetujem? Rada si ubližujem? Nie. Mám nádej. (Potupné...)


Intermezzo

Milujem chyby.
Milujem prichádzať na chyby.
Ľudia sú chyby.
Rada opravujem chyby.
Opravujem rada ľudí?

xxx

Mám rada svoje nedokonalosti. Rada prepínam pesničky v polovici, rada zmeškám akcie, ak sa mi debata zdá plodná a vysedávanie doma záživnejšie. Moja neschopnosť vybrať si vec a sústrediť sa na ňu je neuveriteľná. Moje výhovorky briliantné. Moje vyvádzanie za maličkosti, ktoré mi rozhodia svet (napríklad meškanie, niekto sa chytil mojich vecí,...). Odmietanie dobrých návrhov bez zjavných dôvodov. Moja nekonečná únava. Moja vyčerpanosť po dni strávenom komunikovaním s ľuďmi. Opovrhovanie prázdnymi rečami. Náladovosť. Neprispôsobivosť. Strnulosť a pomalosť. Nerozhodnosť. Sebareflexia. Sebaobetovanie a lojálnosť. Morálka. Moja neuveriteľná neschopnosť vyjadriť sa slovami, podchytiť hada argumentu a zakrútiť mu krkom. Naivita a blbosť. Šporovlivosť. Myslenie na budúcnosť. Žitie v prítomnosti. Pamätanie si minulosti. Neschopnosť odpustiť a zhodiť bremená. Strach. Lenivosť. Neohybnosť. Úzkosť. Nezáujem o všeobecne uznávané spoločenské konverzačné témy. Myslenie na peniaze. Nemyslenie na peniaze. To, že sa vždy snažím nájsť zlatú strednú cestu, tú správnu cestu, aj tým, že to preženiem. Obozretnosť. Ľahkovážnosť. Prepísknutie situácie. Nedôverčivosť. Moje druhé šance. 


A neznášam civilizačné hry.
Aj tak skončíme pri pudoch.
A môžeš mať aj desať titulov pred menom a za menom, aj tak budeš kokot.
Chcem len pokoj, mimo sveta Koyaanisqatsi.
A toto nie som ja.
Toto je tiež len hra...