25.6.14

25. Kvaplo na baretku.

Dnes bola veterná búrka,
mala som začiernené topánky
a trčal mi z nich palec,
stromy boli nízko,
aby sa týkali s trávou,
ulice onemeli,
dáždniky zhluchli,
odtrhla som si záder,
nebolelo viac ako vzrušovanie
nad niečím dávnym,
povedz si,
čo za to stojí,
hrať sa sám so sebou.

20.6.14

20. Kurvy spod šálky.

Čím charakterizovať toto šialenstvo? Ľudia sú kurvy. Čoraz viac ma o tom presviedčajú. Žiadna morálka, hodnoty, etika, premýšľanie, len veľké EGO. Pojebte sa. Pojebte sa pre 5€, ak sa vám máli. Pojebte sa za robenie otroka z niekoho dobromyseľného. Lenivé svine. Vlastný svet je fajn, ale žiť v predstavách o vlastnej nenahraditeľnosti je rovnako úbohé ako vyhrávať hádku hlúpymi argumentmi, na ktoré sa jednoducho nedá čo povedať. Jedine pre túto vec by som bola rada, ak by existovalo niečo ako nebo a peklo a všeobjímajúci vnímateľ, lebo mňa ako človeka spravodlivého by tento nespravodlivý svet priviedol do hrobu zámerne.
Zopakujem hlavnú tézu: Ľudia sú kurvy.
Kurvy, kurvy, kurvy.

17.6.14

17. Pank hart.

V krátkosti vydýchla oxidy nahromadené z exaltovaného ovzdušia. Priamo nahliadla na skutočnosť, zdvihla nos a cítila sa víťazne a nadradene. Nadradenosť jej svedčala. Neústupný, čierny pohľad, pery zopnuté ako zips, sledujúc neeticky akvárium, vyžadujúce toto pomenovanie ako soľ. Príkra, potichu, premenlivá. Akvárium buble, živočíchy nevinne a nevedome vedú svoje telo životom.
Trysky, farebné led žiarivky, premenlivé, na dne, menia hororové sfarbenia mimickej komunikácie - informácia sa zaobľuje, zovšeobecňuje, stráca na svojej integrite, originalite, prichádza do všednosti.
Ďobe nechtami, klopká, vyludzuje zvuky, ovládajúc vibráciami koherentné prostredie vody. Prostredie škriepok.
Impertinencia sa zmocní pier, šepkajú neslušnosti, zvrhlosti, chlípnosti, ako z oceánu bezbožnosti. Its a fire, fire.
Voda sa rozpína, získajúc myseľ, vodnaté, ťažko udržateľné, kriticky zhmotnené telo, vystupuje zo skla, preplnená, popáli, popýri, obarí, porežie, ublíži.
Má silu, nebezpečnosť v polotekutých rukách. Stojí priamo, gravitácia ju ťahá k zemi, zohýba sa, nezvratne čakaný pád, bez bolesti premýšľania, kachle chladia, zohrievajú, hmota padá rukami k zemi, vlny vznikajú, kričia, šepkajú, plačú... Zem sa prestala hýbať.

/foto: tumblr, nevedela som sa dopátrať ku autorovi, zips clipartový, drbla som to tam sama/

4.6.14

4. Zmysleli si zmysly.

A čo mám teraz robiť?
Nie že by ma ťažilo chytať sa myšlienok, problematickou časťou je skôr odhodlanie a motivácia vrhnúť sa za nimi. Neviem, či len ja mám taký nehorázny problém pri dohadovaní sa s Múzami, ale jednoducho - nechce sa mi. Ako sa mám prinútiť niečo vyprodukovať? Človek by aj chcel, no na jazyk mu nepríde nič viac ako jediná veta, náčrtok niečoho väčšieho, čo nemá ani obrysy ako Jack Rozparovač v londýnskej hmle.
Mala som ich viac. V tej dobe som však nemohla písať, tak som sa musela umlčať. Nemala som čas alebo energiu, pretože všetku som venovala hlúpej maturite. Týchto niekoľko dní po rozlúčení sa so školou mám prázdno a zmäteno v hlave, neviem, čo so sebou, nie ešte to, ako sa zachovajú postavy v príbehu a akú to má skrytú pointu...
Vyčerpávajúce je i dýchanie.
Vnímam, esse es percipi, zabaľujem sa do bavlnky s očičkami ako v anime filmoch.
Mám pokresliť zápisníčkov pár, teším sa na nové stránky.

.mám dušu ako vták, čo do sĺz sa tlačí
perá farebné, ani mak
černotou zahalené,
rohy mojich miestností.
Ramená mám očistené,
krídla kaligrafov,
také krídla,
nezbedné...

Inak neviem - toto slovo stobodové, najčastejšie používané.