Pus-pus.

Rada som,
mimo keď som.
Som spokojná so svojím projektom o Metamfetamíne, som vzdelaná ako nejaká trnafská fetka, prómová pikérka.
Aj Stereometria sa mi ráta o čosi ľahšie... keď viem, že ma v tom niekto podporuje. Ešte keby to aj s tou hlúpou chémiou šlo. Že vraj mám len zničenú sebadôveru a sebaúctu a sebahodnotenie.
Štekal po mne žiarlivý pes, ja nežiarlim, mala som totiž dvojkolesového tátoša.
Pri predstave robenia ďalšieho projektu mi až tak príjemne nie je.
Odo dnes zas vidím krajšie.
Aj keď zo stresu mi býva zle až tak, že som sa trikrát skoro dovracala, už s tým prestanem a ignorujem to, čo ma sťahuje dole. Pá-pá, hlúposť, pá-pá.
Ej, aj čítať by som mala.
A tak si užívam pekné počasie.

Here are some benefits of being an introvert:

1. Independence: Introverts don’t look to others as much as extroverts do before making a decision about something. Instead, they tend to weigh the pros and cons and the issues themselves and then come to a conclusion. This makes them more independent at work. On the downside, too much independent decision making can be seen as non-collaborative so there is a balance to be struck.
2. Creative and imaginative: Introverts are deep thinkers and spend a lot of time reflecting and thinking things through rather than talking. This fuels their creativity and imagination.
3. Self-reflective: Again, due to the tendency to think and to spend quiet time alone, introverts tend to be very self-reflective. This is a good thing since it helps introverts make necessary personal changes that can make them better workers, partners, and parents.
4. Studious: Studying is an ideal introvert activity. It’s quiet, thoughtful, and requires alone time. This makes introverts gravitate towards it and gives them a bit of an edge.
5. Great at maintaining long-term relationships: Introverts don’t feel like every acquaintance is a friend. Instead, they feel that their good friends are those who they know really well and have a history with. They value these friendships and place great value in maintaining them.

Ľaľaho, papľuha, ogrcal mi krpce!

Musique:

Calexico - Crystal Frontier (neviem, či zrovna táto sa mi ták páči, ale oni sú dobrí)

The Chemical Brothers - Swoon

DAFT PUNK - GET LUCKY

Justice - We are your friends

Nneka a tak - Express yourself

Azealia Banks - 212 (páči sa mi jej drzosť)

A tak ďalej, to snáď nabudúce.

Niečo na zahryznutie.

Dnes som napísala nejaké to HAIKU. Moje prvé, brali sme to na angline. Je to nič moc, ale tak... nech sa ľúbi. (Áno, viem, že v prvom mám o jednu slabiku dlhšie)

When you have whispered

Don´t remember remembering

I have lost myself

When you spoke you out

silver in hair and closed eyes

water of eyes I adored

If poem was window

and I, I were sakura

flower, I would die

A prídu mraky

V ten deň sám sa zotneš

Zostanú muky

Sú-lož.

(hah, na čo som si dnes spomenula. Misguided ghosts.)

15.3.
Prázdnota.
Chl(a)paté dvere k jazve čierneho slnka.
Interpunkcia ako schody hrdlo hrdúsiacich zlatokopov.
Uriekne a stáva sa nehmotnou,
ihličím, snehom a dažďom,
keď čítajúci fajčia.
Prichytávajú sa sukní vrtiacich,
heliocentricky zablatené nohy.

Začínam,
a ty hádam stojíš pri mne.
Ak nie ty,
zavesím sa na vetvy stromov
a konáre budú pramene mojich vlasov.
Stanem sa stromom,
bezbranným stromom, stromom stáročným
a duch mi vychladne,
ako zimná pôda.

Strom

"Všetko, čo je viditeľné, skrýva v sebe niečo iné, takisto viditeľné. Vidíme svet ako niečo mimo nás, no v skutočnosti máme jediný jeho odtlačok vo svojich hlavách. Strom čnejúci zo zeme smerom k oblohe je výjav istého druhu radosti. Aby sme ho mohli oceniť, musíme byť úplne ticho, ako ten strom. Keď sa pohneme, divákom sa stáva strom. Strom v podobe stoličiek, stola alebo dvier naďalej pozoruje nepokojné divadlo nášho života. Neskôr strom, ktorý sa stane truhlou, opäť zmizne v zemi, a ako ho strávia plamene, stráca sa v povetrí." Anonym

Som čistý bastard, necháš ma žiť?

Zničila som sa, ako už dlho nie, užila som si to a plánujem v tom pokračovať. Trasenie nôh, bolesť svalov, viečka s námahou pootvorené, spánok spánok spánok, ktorý nič neprináša ani neodnáša, odchádzajú oči, chrbát, koža, všetko, naschledanou.

Šepkando.

Zapadla som do snehu. Viackrát. Mám príliš hlučný krok mestského dieťaťa/dievčaťa, ktorý hodlám zmeniť. Nepáči sa mi, že podo mnou všetko praská, hĺbim jamy, chcem ísť tíško, akoby som tadiaľ ani nešla. Odhodlala som sa do lesa, snežilo a hora bola smutná. Mám rada horu v bielom opare. Ponúka mi vtedy len jedinú vec, ticho. Niekoľko stromov ma jednoducho chytilo za rukáv a ďalej nepustilo. Určite si mysleli, že na to nemám a ja tak veľmi chcem behať do lesa. Na okamih som si ľahla k vykráčanej cestičke, k prázdnej uličke, k nízkym mladým stromkom a obzerala sa okolo. Aké sú tie ostatné vysoké, aké je všetko sivé, akú studenú riť o chvíľu budem mať. Keď som sama pri lese a cítim tú silu, začínam si vymýšľať. Až príliš. Vraciam sa po svojich stopách naspäť k civilizácii. Nechcem ta ísť. Chcela by som sa schúliť do klbka a zostať pod snehovým popraškom. Len keby mi zima svedčala tak, ako Faine.