Vzhľadom na to, že mám teraz času viac ako vonku snehu, rozhodla som sa dať znova vedieť o svojej potupnej existencii a napísať článok, ktorý vlastne s ničím nesúvisí. Ako vždy. Bude dlhý, lebo...
Lebo sú Vianoce, ja trčím za počítačom a ospravedlňujem si to tým, že aj tak nemám čo robiť. Raňajkovala som, stromček svieti, v telke nič nie je, v kvázi pokojnom rodinnom ovzduší lietajú bratove papierové stíhačky.
Čoskoro si spravím čaj a odoberiem sa s miskou dobrôt k filmu, ktorý si púšťam dobrovoľne a chvalabohu bez reklám. The Virgin Suicides, taká vianočná atmoška, čo vám poviem.
Robím si zoznam normálností, aby som dokázala prežiť tieto sviatky bez slučky okolo krku a pomáha mi posledný diel Screener-u, darček od FM-ka a potom nejaká vnútorná intuícia.
Čo sa stáva:
- zima je tak pasívna. Akoby som mala odseknuté ruky a nechuť dotýkať sa.
- niekedy neviem, ani do ktorej strany mám miešať čaj.
- či bielu, alebo čiernu figúrku si vybrať.
- nakoniec, vzdať sa máš len preto, aby druhý nevyhral (naozaj?). Pripomenulo mi to ľudskú povahu, vysokú stenu a teóriu ústupku (čo na to hovorí pán Freud?)
- ak bude zajtra snežiť, do BA nejdem. Nebude snežiť.
- dokážem si čítať v plnom bare pri čaji v sobotu večer.
- gauč ma zhltol.
- fotila som, bola som fotená (no toto!)
- naozaj zvláštny víkend. (A nejak sa mi nechce písať...)
Ani neviem, prečo sa cítim tak hlúpo a deprimovanô.
- asi pre čokoládový deficit - keď sa mi o ňom dokonca i sníva, niečo to znamená...
- alebo pre to, že kamarátka sa na vás v kuse vykašle kvôli trápnej výhovorke. Dobre, ja rozumiem a veľa vecí chápem, ale tento kruh je príliš tesný...
- je strašidelne siedmeho a všetko sa blíži, blíííži.
- nejak nemám náladu čítať Obratník Raka a hnevá ma to.
- mám bordel v izbe. Fuck it, fuck it, fuck it.
- stromček na námestí je ešte stále deprimujúci.
- čokoláda i čaj je drahý.
- a minulosť je len taký prízrak. Pocit - duch. Bol i nebol.
- idem sa opäť pripojiť k životu, akosi odo mňa bočí...
- či vlastne len ja od seba.
- je december. Again. Oh, God, why. O chvíľu príde to obdobie, kedy všetko bude studené, zabalené, mastné, ozdobené a neprirodzené a silené.
- deprimujúce zimné večery, zalezená pod perinou. Je dôvod, prečo sa v túto dobu cítim neobvykle nezvyčajne. Len by ma zaujímalo, či je to na mne vidieť...
- napodiv viem presviedčať ľudí.
- dnešný sniežik bol dokonalý, cítila som sa ako Snehuliak.
- toľko pozitívnych pocitov a skúseností, toľko motivácie... a potom prídem domov.
- kde je všetko na hlavu postavené.
- stretla som dievča, ktorej sa šmýkali topánky a ospravedlňovala sa mi za niečo, čo mi ani nespravila. Mala by si kúpiť nové.
- keď som vystúpila z autobusu a kráčala ku križovatke, zakývali mi chlapci, sediaci predtým okolo mňa. Odkývala som.
- V utorok som si kúpila fialovú farbu na vlasy - v stredu som mala fialové konce. Dnes plánujem skočiť na celú ich dĺžku. (Fotku asi nestíham...)
- zajtra vyvesujem letáky na Predapokalyptické číslo nášho Blesku.
- neviem písať a toto je dôkaz.
- cítim sa ako Sweettooth.
- môj asi posledný Mikuláš.
- o mesiac mám 18. Treba dovtedy niečo stihnúť?
- začínam sa báť.
- pozerám na hodiny, je toľko ako rok, kedy zomrel Beethoven.
- v pondelok idem na Selah Sue - s podmienkou, ak bude sucho, 30 stupňov nad nulou, slniečko, Karibik, more. Snáď nie - čo si mám obliecť?
- nabudúce si napíšem zoznam kníh, ktoré si chcem v najbližšej dobe prečítať (doba neurčitá).
- Pekný deň.
A Very Short Song
Once, when I was young and true,
Someone left me sad-
Broke my brittle heart in two;
And that is very bad.
Love is for unlucky folk,
Love is but a curse.
Once there was a heart I broke;
And that, I think, is worse.
