28.11.12

Killjoy killed the joy.

Keďže po piatich minútach strávených za počítačom som automaticky stratila chuť písať niečo multidimenzionálne a keďže sa potrebujem vypísať, pretože som frustrovaná, sklamaná a čoskoro u mňa prepukne nejaký druh nepríjemnej obsesie (napríklad skladanie lastovičiek z papiera - v živote som to nerobila, také vážne to je), nenapadá mi iné riešenie ako niečo bezcieľne hodiť do pľacu.
Napríklad spojme náhodné otázky s náhodnými pesničkami v mobile.

1. Kde budeš v budúcnosti žiť?
The Beatles - Love me do
Eeehm, pekne metaforické. Budem žiť v láske? Budem ja milovať? Alebo je to narážka na Bítlsákov? No sé...

2. Ako by si popísala sama seba?
Chase and Status - Blind Faith 
Tak na tomto som sa pekne zasmiala. He-heh, heh, heh...

3. Aký typ muža sa ti páči?
The Who - Who are you
Tak toto je čistý rehot. :D

4. Aký je zmysel tvojho života?
Red Hot Chili Peppers - Did I Let you Know?
Stále to vyzerá, akoby so mnou Boh nechcel komunikovať. O tomto naozaj neviem, čo si myslieť.

5. Ako sa dnes cítiš?
The Prodigy - Everybody In The Place (Samozrejme chápete, že k tomuto text nepotrebujete...)
???

6. Čo hovoríš pri hádke?
Chet Baker - Long ago and Far away
Ja sa v podstate ani nehádam. Dosť to neznášam. A čo znamená toto?

7. Aké je tvoje motto?
Bon Iver - Hinnom, TX
Ja už nič nebudem vravieť...

8. Čo si o tebe myslia priatelia?
Nirvana - Something In The Way
Naozaj? Je to až tak vidieť?

9. Čo si o tebe myslia rodičia?
Joy Division - New Dawn Fades
Ak vo vnútri v sebe naozaj cítia niečo také, mala by som ich milovať. Viete však, že realita býva mnohokrát iná? Je to tak. True story.

10. Nad čím veľmi často premýšľaš?
The Prodigy - Charly
Zase nejednoznačná pieseň.

11. Čo je to 2+2?
Chase and Status - Flashing lights
Dostávame sa niekam, kam nechceme. Asi to znamená, že matematika nie je riešenie.

12. Čo si myslíš o svojom ex?
Depeche Mode - Boys Say Go! (Upozorňujem, nikdy som túto pesničku nepočula)
Švih, švih - Prásk!

13. Ako bude vyzerať láska tvojho života?
DAFT PUNK - ONE MORE TIME
Myslím, že týmto sa všetko vyjasnilo.
Neprešvihla som to už? :D

14. Čo si myslíš o osobe, ktorú máš rada?
You know, It´s right. Ale neviem, koho to presne myslelo.

15. Aký je tvoj životný príbeh?
??? Ale páči sa mi to.

16. Čo chceš byť, keď vyrastieš?
Chcem niekomu hýbať so srdcom?

17. Čo si myslíš, keď uvidíš osobu, ktorú máš rada?
Smieeeeech.

18. Aký song bude hrať na tvojom pohrebe?
Pekné. Otázka - Skôr či neskôr?

19. Aké máš koníčky?
Trefné? Možno.

20. Čoho sa najviac bojíš?
Asi ma už dosť poznáte na to, aby ste toto posúdili.

21. Aké je tvoje najväčšie tajomstvo?
Je to možné. Trošičku ma to dojalo, ale iba trošičku.

22. Čo si myslíš o svojich priateľoch?
Neviem.

23. Čo by si mala v živote ešte urobiť?
Wuááááá.

24. Ako ťa vidí svet?
Tak dík. Ja om vedela, že som outsider, ale toto... :D

25. Stálo toto všetko za niečo?
Daft Punk - Ou Yeah
Myslím, že sme to zakončili správne a vesmír si povedal svoje. Vďaka.

P.S. Ešte jedna celkom milá FOTKA.

27.11.12

Bezcestie a Bezčasie.

(Ou, yeah, z chodníčka vyrastá Narcis...)
Chce sa mi napísať článok.
Od veci, bez predmetu, ktorý by ste mohli skúmať.
Dnešný deň bol totiž ladený podobnými tónmi (teda, ak rátanie matematiky nepovažujete za prudko úžasné).

(Luckily, this time it is not me.)

Ráno som zobudila oči do podivného sveta. Za žalúziami svietilo slnko, ticho viselo na dverách a kvetiny vtkané do môjho pestrofarebného paplóna krúžili po bielej plachte. Mobil nesvietil, oddychoval medzi plyšovými výhonkami bieleho koberca, ktorý je na ráno vždy tak milosrdný k mojim šľapám. Bola som len v pyžamovom tričku, občas sa podivne vykrivilo, zdvihlo, zošuchlo, tak podivne. Aj keď som vstala, nemala som v hlave nič, za čím by som sa naďalej chcela prebúdzať. Jedlo? Nehrozilo. Prvýkrát som dnes niečo žuvala až okolo pol druhej. Ani žiadne iné biologické potreby ma neťahali na nohy. Ak to je možné, tak telo mi rátalo dĺžky chodby v byte. Koľkokrát som ju prešla. Akú dlhú dobu som premýšľala, čo len budem robiť.

Nakoniec som natočila časť z maximálne amatérskeho filmu, urobila som niekoľko stránok časopisovej grafiky (a asi sa s tým idem naďalej mordovať) a bola na doučku z matiky (kde sa mi z uší až parilo).

Ale asi aj toto bezcestie, bezčasie má nejaký hlbší význam. Možno je to vývojový medzistupeň, kedy sa zase posúvam o krok ďalej. K tomu, že aj deň, nič neznamenajúci, je v niečom lepší, keď sa s niekým zdieľa. Och, áno, ja viem, kraviny.

(Má čierne lupienky
od vypichnutých očí
mučených vetra vĺn.
Spi sladko,
k zemi nepadaj,
lupienok po lupienku
so smrťou sa vydávaj.
Zachráň, moreplavec,
more plné lupienkov...)
:)
A kruh sa uzatvára.
To milujem.
A čo si myslíte vy?
Ja si nemyslím nič.
Lebo si zase vynadám do hlúpych husí.

26.11.12

Fuk zima, warm me up. Oh, freedom.

Viete, prečo tu teraz som a píšem?
Lebo som najlenivejšie dievča v tomto byte, ktoré by aj chcelo upratať, ale najprv chce precítiť prázdne izby, radosť, že som mohla spať do pol desiatej a neísť do školy. Že keď som sa po dlhej dobe rozhodla naraňajkovať, s pokorným úsmevom som si všimla pleseň na chlebe. Mňam.


Sobota, Blava:
Až na ten menší chaos, spôsobený jedným mojim rodičom, všetko vyšlo tak, ako malo. Burzička - na parádu. Vybrala som si najlepšie knižôčky, ale aj Mimi si dobre vybrala. Výstava dizajnu - prečo nie? Ani nie 5 minút na Vianočných trhoch - máte to niekto radi? Dunaj... Eurovea - Moje prvé sushi. Nebolo to najideálnejšie, ale chutilo mi. Tacos - to si už nikdy nedám. Nakupovanie oblečenia ako správne dievča. Nakupovanie kníh ako správna... whatever. Prechádzka ku Shtoorovi. Hranie na klavíri, spievanie si pri ňom (a aby si vedela, oni niektorí nás pozorovali), môj koláč obľúbenô - Čokocheesecake. Pípanie. Tak krásne počasie (iba ja sa vytešujem zo zamračenia?). Cesta k Vočkovi, posledný autor, Anthony Cole, bol to týpek a vie, prečo Slováci odchádzajú do zahraničia, naša cesta na vlak, cesta vlakom. Rozídenie sa, stretnutie sa, odchádzanie domov. Som šťastná.
Aj keď ma celú dobu prenasledovali obrazy z obdobia, keď som bola v BA s niekým iným, statočne som sa im ubránila a nálada sa mi nezmenila. Je to len detail, ktorému nedovolím, aby mi náladu pokazil.
Ale bolo fajn, po čase byť znova na tých miestach.
Ďakujem Mimi a Kike. Bez vás by to nebolo ono, s niekým iným by to nebolo ono. :)

(Ja a koláč snov)

Nedeľa:
Áno.
Pivko a palacinky. Naučila som sa ich pretáčať a myslím, že mi to aj celkom ide.
Spravila som si nástenku, pochybujem, že ju niekto okrem mňa pochopí. No mám ju rada, je krásna.
A stretla som Maťa. Je zo Žiliny a náhodne si ku mne prisadol do kupé.

(Ak to chcete čítať, tak existujú tam riadky, nejde o biele fľaky plus ešte jedna, kde je napísané: FUCK ZIMA, WARM ME UP, OH, FREEDOM)

IT HURTS BECAUSE IT MATTERED. THAT WAS A HUGE THING FOR ME TO REALIZE - THERE ARE THINGS IN LIFE THAT HURT, AND THEY HURT BECAUSE THEY WERE IMPORTANT. IT’S A REAL LOSS, AND ONE THAT NEEDS TO BE GRIEVED.
— John Green


A to je asi všetko, čo som nechcela povedať.
Guess Who

20.11.12

Pozdravy [1.0]

[1.0]
A tu som ja.
No a ja, kto som. Nepoviem si, nepoviem tebe, ani tebe.
Nemysli si.
Domčeky sa menia na farebné kosoštvorce, keď zatváram oči, ty ma vezieš v aute a svetlá sa rozsvecujú pravidelne.
Ideme za ľuďmi. Na kraj sveta, do edenu, záhrady nebeskej, do kopy zelenej, do weed fajčenej.
Meníš sa rýchlo ako zmena sekundovej ručičky, fantómom v intímnom styku si sa stal. Bezbožník v láske, fuj, aký to výraz.
Ideš, ideme, nejdem, ale kvôli tebe...
Postavajme si úkryt zo zápaliek, kde každá niečo znamená a dokopy stvorme dúhu.
Líhajme si na trávu.
Spolu stvorme dúhu.
Všetci si budeme patriť pri pohári vína, och, sme tak krásne nereálny, maximálne nevedecký a logika už dávno zistila, že nič pri silných srdciach nevybojuje.
Čau, Ciao, (H)Olá, tak mi je najlepšie, (H)asta la vista, len pri tebe.
Budeme sa ligotať na slnku ako obal zo salóniek.
Pod vianočným stromčekom cítiť vlastné ihličie, tvoj budík, čo máš v očiach.
Nekonečné líhanie.
Apropo, kúpila som ti darček.
Čo by si chcel?
Mám pre teba krabicu.
Plnú snov.
Dala som si tú námahu a zoradila ich abecedne, od amnézie po žitie.
Len v tebe.
Slnko k nám prikráča, s láskou pankáča nájdeme sa v príboji ranných hmiel, ktoré prichádzajú v pravidelnom intervale od nevidím do nevidím.
Ľúbim ťa.
Ako každý ťa ľúbi.
Ako každého ľúbim.
A vieš, aký blázon strieľa po vlastných topánkach? Ten, kto sa dávno stratil.
Her mess nezachráni ani Hermés.
A táto spoveď je spoveďou, ktorá nevyvrie v bublaní, len si ticho tkvie v mojej podstate, ako DNA sa pred tebou skrýva, rozlúsknuť, pravda, je ťažká.

15.11.12

Pathos.


Postrehy mátohy:
- Je mi smutno.
- Budem dávať bozky predtým, než odídem.
- Budem odchádzať často? Kto si zaslúži odchod? Čo znamená? Vrátiš sa?
- Najradšej by som sa zahrala na niekoho iného. Nabielila tvár vápnom (bielou farbou, ktorá je určená priamo na ksicht, nebojte), privrela oči, do vlasov vplietla kvety, áno, ako vtedy... Ten večer pre mňa niečo znamenal.
- Príliš veľa vecí pre mňa niečo znamená.
- Nemala by som spomínať.
- A už rozhodne si čítať staré blogové príspevky - áno, Lucia, rada do budúcnosti.
- Toľkokrát som ťa mala v hrsti a toľkokrát som ťa vygrcala ako horkú pilulku, zacítiac tú chuť, zreteľnú, intenzívnu a chorú...
- Kde si zostalo, Kvieťa? Dnes ma bolíš.
- Tvoj dych je ako robiť stojku nad vodou.

(Mám ho rada)

Predpokladajme, že nemáš útechu.
Slová, zhnusené, ústa skryvené,
zuby, tými len niečo trháš.
Asi mäso.
V červených očiach.
Snaha.
Smola, zhni.
Zhni snaha.
Spi...
Všetko si odriekni.
V duši si zhasni,
vybi náhradný zdroj.
Chceš niečo riecť?
Chceš niečo chcieť?
A na čo?
Spáchaj vlastnú duševraždu,
dušemrdnú samodeštrukciu.
Kladivo do ruky,
kde máš ústa?
Sliny ti z nich vytekajú
na babkinu čipkovanú dečku.
Aj tá ti vraví, že máš zdochnúť.
Prebudili sa v tebe všetky psy.
To, čo len pre psov si.
A tak, keď už nie si
a v grckách sa váľaš,
pozri, poži a schrúm
nejaký ibalgin
a vyplač sa na matkinom rameni...

- Mávam (v škole) nejaké expresívne nálady.
- A chuť na nadávanie, to asi tá hromada nevybúrenej antihmoty, neenergie vo mne.
- Ach...

12.11.12

Vplyvy "odvedľa"

Najprv začnem poďakovaním.
Som hlúpa, že sa ti častejšie nezdôverujem. Len to povedz, že máš vždy pravdu a chápeš ma lepšie ako zbytok vesmíru v našej triede. Ja viem, že som Lajdana Lajbavá, že mi občas prepne a musíš sa dívať pre nič-za nič na moju zmučenú tvár, ale aj tak sa cez to prenesieš a prinesieš mi dvojhárok, požičiaš pravítka, kalkulačku, učebnicu, slovník, rozdelíš sa s desiatou a naviguješ ma na ďalšiu hodinu. Tak isto mi dáš opísať úlohu, poznámky, ideš so mnou v prípade núdze na obed, alebo mi medzitým postrážiš kabelu. Si najlepšia grafička s perfektnou angličtinou, ktorá sa občas zbytočne serká s malichernosťami, ale vďaka nim nie sú veci prvoplánové a doďubané. Všetko je instantné, ruky rozfáknuté a kosťuješ na sever pri Kebabovi. Starý Jáno skryl sekrét do stoličky a synovia žijú na Slávikovej (Jaro) ulici (vizitka). Vyspievať fis dva je pekne odveci, ale keď hráš na klavír, fakujem ten sprostý šit a som rada za Hart-Shapped box.
Toť moje slová, lebo nerada plytvám citovými výlevmi, ale dnes som na to dostala chuť a chcem, aby si vedela, že niečo pre mňa znamenáš, lebo toľkokrát sa určite zdá, že nie. Žena moja.

V debate dňa 12.11. 2012 sme prišli na to, že:
- sa Hrášok nikdy nesmie pozerať priveľmi dopredu
- Hrášok bude vždy úprimný
- Hrášok sa nebude trápiť a premýšľať nad zbytočnosťami
- Hrášok nebude počúvať toho škaredého, namysleného, vyfajčeného, dredatého Koťáska. (Crucial point)
- ešte že sa hrášok vždy pokúsi prísť na to, čo chce, cíti, potrebuje
- a nebude na TOTO zabúdať ani v najčiernejšie dni!

Túto knihu som si kúpila na Vianoce pod stromček na BIBILIOTÉKE, ktorá sa konala tento (minulý) víkend v BA. Našla som si ďalšie vianočné darčeky, ale vzhľadom na to, že táto ma vyšla 30€, nevydalo... Je krásna a zaľúbila som sa na prvý pohľad. 

Scenár ku filmu mám napísaný, už sa plánuje realizácia - uvedomujem si, že to malo byť cez leto, ale niekedy sa nepodarí. Človek mieni, víno mení...

A toto, music:

Majte sa

11.11.12

Per aspera ad astra.


Poďme k dnešným záchytným bodom:
1. je zima
2. hovorila som vám už o mojej blahodárnej nedeľnej prechádzke minulý týždeň? Ľúbim sa túlať, keď ma niečo trápi, možno aj dúfam, že ak pridám na tempe, o chvíľu všetkému utečiem. Ale v mojom prípade... nie. :D Aké nečakané. Aspoň, že som sa vyriešila.
3. Hľadám niekoho na takéto nedeľné prechádzky. Neviem, v akom budem bývať stave, neviem, či sa mi bude chcieť rozprávať, alebo mlčať, no moja pozornosť bude vaša, moje nohy budú vaše, ale cestu vyberiem ja. Hľadám niekoho, kto si so mnou uprostred prázdnej Promenády sadne na hojdačky a sleduje tieňohru na drevených trámoch, na štrku a kamení, na tichu, ktoré občas niekto mdlo preruší. Hľadám niekoho, pri kom by som sa mohla pozerať, vidieť, cítiť, hmatať, počuť. Žiadne racionálne odôvodnenia. Vlastne, ani nehľadám a ani nečakám. Vravím si, ak to má prísť, príde to. Ako vždy. Len som na to raz zabudla.
4. Neučila som sa Slovenčinu a nejak mi to ani nie je ľúto. Je mi to jedno. Učiteľka je na nič, systém je na nič, učivo je... priemerne na nič a poznámky, tie ani nemám. Vzhľadom na to, že mám z diktátu jednotku, môžem dostať aj za 5 a neurobí mi to žiadny problém, žiadne akrobatické vývrtky, stojky a čo ja viem čo.
5. stále viac a viac mám rada stereomood.com. Niekedy ma vie riadne sklamať, ale väčšinou čo sľúbi, to dodrží.
6. Školský časopis je na tom... dobre, zdá sa. Máme mesiac na jeho vydanie, mám pocit, že to perfektne stíhame, všetko je perfektne načasované aj pre to, že nič veľmi neriešime a žiadny plán neexistuje. Keď sa mi chce, čítam si články, robím si poriadok, ale keď nie,... nemám zatiaľ ani schopný úvodník napísaný. Zlá šéfredaktorka, zlá!
7. Včerajšok/Dnešok bol megasuper. Toľko koláčov som už dávno nevidela na jednom mieste, toľko Dramáču som asi ešte nikdy nepočula (hyperbola), nakreslila som hodinky číslo dva, pila som vínečko, fajčila šíííšu s troma príchuťami, fotila (katastrófen), pozorovala mravenisko, (ne)porozprávala sa o ni(e)čom, bola hore hádam celú noc. Pekné, ďakujem.
8. Ráno bolo najkrajšie. Zakutala som sa do deky, obutá do najteplejších ponožiek, aké kedy moje nôžky nosili, pustila si Sunday Morning náladu, čítala si .Týždeň, prezerala staré rozprávky s krásnymi ilustráciami (azbuka dotvárala dojem - normálne som si želala, aby som aspoň na chvíľu rozumela), šťastne sa usmievala s kruhmi pod očami, aj španielčinu som našla v poličke! No krása... Bolo fasa.
9. Občas sa bojím tak naho ukazovať, ako sa mi niečo páči, pri niektorých sa zarazím, že mi to nie je až také príjemné, možno príliš premýšľam nad tým druhým. Hej, moja detinská radosť z pekných vecí na svete. Meh. (toto je len jeden typ prípadov, ktorý nastáva, ešte ich je veľa, ale koho to zaujíma)
10. Idem spať, veď už by sa aj patrilo (najprv, samozrejme, kniha, ale pssst).

6.11.12

I have two middle fingers and, ups, they are really horny.


Viete, o čom snívam?
Vojsť do knižnice, požičať si v odbornom oddelení knihy o medicíne, lekárstve, psychiatrii, psychológii, o divadle, umení, maliarstve, hudbe, o rétorike, o všeličom možnom, čo mi brnkne do nosa, chcem a snívam o tom, ako dopíšem svoju nepodarenú skladbu, nájdem k nej správne slová a osekám akordy, ako sa mi všetko bude hodiť na štyri doby, snívam o chuti do napísania Dobrostí a Zlostí, Úvodníka, chcem mať chuť vo všeobecnosti na písanie, nie len na sporadické vymenúvanie, chcem, aby ma bavilo, čo robím, snívam o počúvaní dobrej hudby a jej spoznávaní, o vzdelávaní a veľa veľa o počúvaní, snívam o kvalitnej angline, snívam o zavrhnutí stagnácie v španielčine a o nastolení nového režimu. Snívam o tom, že keď prídem domov, bude tam ticho a pokoj, budem mať čas a samotu len pre seba, snívam o zdokonalení sa v hraní na gitare, tak isto kde je môj čas na klavír? Snívam o dočítaní kníh, ktoré som si požičala, snívam o navštevovaní divadla, o zajtrajšku za euro, snívam snívam snívam...
Želám si, nech na mňa neprichádzajú chvíle ako pred chvíľou, kedy mi je fyzicky zle a dokážem sa len obviňovať. To som tak hotová z pravdy, alebo to len ja vnímam inak? Alebo len každý naozaj odpozoroval z môjho správania niečo iné, ako naozaj cítim?
Chcem ísť odtiaľto okamžite preč.
Zbaviť sa vás na pätách.


A čo mám namiesto všetkého tohto? Musím sa učiť tie retardované predmety aj napriek spánkovému deficitu. Aj napriek tomu, že každý deň ma bolí brucho zo stresu a duševne vyrovnaná som, len keď sa sama prechádzam.
Už naozaj nechcem patriť do spoločnosti, unavuje ma a ťaží.
Ach, zbohom.

P.S. Nie je to také zlé, ako sa zdá.


"Silence is often misinterpreted but never misquoted." Unknown

1.11.12

Fotky občas rozprávajú zreteľnejšie než slová

Bolo mi dobre, je mi lepšie, znova. Ďakujem.

Imatrikulácie, Sultán, jeho žena a dvadsiatadruhá dcéra.

Ofélia číslo jeden.

Namaľovala som na stenu.

Ofélia číslo dva. Chýba jej koruna z kvetov.

A včerajšok bol mega.