Svietilo slnko.

Ja, a stromy.
A ja a stromy
Spolu
V babom lete,
inom svete.

Rozjímame.
A ja a ty
spolu
zelené lístie
cez deravý strom.

Lezieme.
A nič s ničím
spolu
tu nie sú
Lebo ani my nie.

Mušia psota

Po včerajšku sa cítim veľmi zraniteľne, trápne a ľudsky.
To je asi všetko, čo k tomu poviem.
Zvažujem opätovné zresetovanie mojej mysle, ako to býva každú chvíľu.

Sťahujem Dead poets society, čítam Zrazu klope ktosi na dvere, obdivujem Roberta Doisneau a počúvam - zaujíma vás to vôbec? - ticho, lebo po párty nemám žalúdok ani na vodu so sirupom (ja viem, príde vám to odveci prepojenie).

Dobrú noc.

Prenikavé zjavenie, vždy v nikdy

Šnúra postrehov:
- nechce sa mi oboznamovať svet o tom, aký je, nech sa nájde sám
- povedz, prečo, prečo sa tak ničíš?
- každý má svoj vlastný pytlík of shits
- nerada vás vidím, niečo mi chýba
- chvíľu to ešte bude trvať
- zajtra idem (asi) na párty
- v sobotu burzička
- Hipsta deti mi lezú na nervy
- niekto zbiera známky, niekto skautov
- ak chcete bojovať proti niekomu zo systému, nepodarí sa vám to, musel by nastať prevrat systému - z toho vyplýva, že aj keď chcete niečo zlepšiť, nejde to
- ja viem. Ja viem, ja viem, neťahajte ma do toho
- STATUS, prosím, aspoň ty nemaj vypredané
- mám rada čajíček
- chcela by som pudinček
- doprajte si radosti

Hudbička:

Iron & Wine - Fever dream

The Prodigy - Thunder

Dido & Aeneas

Kasabian - Days are forgotten

Jaro Filip - LSD

The Doors - The End

Pekný večer.

Lenivý deň

Ešte stále sa vytešujem z nového designu môjho blogu - je jednoduchý, priehľadný a ľubkám ho aj z veľmi prostých dôvodov - zladili sme sa, našli sme sa.
Áno, čo to trepem.
Ako by som mohla mať citový vzťah vybudovaný k dobre zladenému písmu s pozadím.
Iná téma:
Musím sa sama sebe pochváliť, že sa mi konečne podarilo prebrať a nadstaviť si nejaký učebný program. Dnes večer som zvládla niekoľko stránok z chémie, bioly, fyziky, informatiky (len veľmi striedmo) a včera som si čítala Občiansku a tak isto fyziku (čo je pri mne ohromujúci výkon, pozor na to). Chcem a potrebujem sa učiť. Večer chcem, cez deň sa mi moc nechce a potrebujem stále. Zajtra mi máti vybaví doučko z chémie, nech nežerem. A nech to fakt viem.

Niekedy mám problém sa sama namotivovať k akejkoľvek činnosti. Mali ste ma vidieť dnes doobeda, poobede. Keby som mohla, všade by som chodila na posteli. Aspoň som si čítala tak super knihu.
Našťastie som sa prebrala a vualá - dokonca aj kvázi umelo vypestovaný článok píšem.
Mám z toho asi guláš. Ale aspoň nebudem na písomke s otvorenou hubou čítať zadanie. Meh.

Nech je tu nejaká rozumná vec:

"Ano, vesmír směruje k nicotě, ztracené duše oplakávají krásu, obklopuje nás spousta bezvýznamného. Dejme si proto šálek čaje. Rozhostí se ticho, venku uslyšíme foukat vítr, šumět a opadávat podzimní listí ve větvích. Uslyšíme, jak kočka vyspává na hřejivém slunci. A v každém doušku bude sublimovat čaj." (Muriel Barbery)

Stačí.

Nepriamy, reálny

Nerozumiete mi ako ľudia, ktorí majú radi dážď, ale chodia pod dáždnikom.

Ale viete, akým rýmom sa riadim? Komu nechcem, nič nevravím. A smiem si vybrať. Preto. Preto to všetko. Preto tie dohady a klebety a čo ja viem čo. Kašlite na mňa, žijem, vidíte ma, vnímate ma, tak ma láskavo vnímajte podľa seba a nie tak, ako vám to diktujú iní. Čo ak náhodou by sa mýlili? Mohla by som vás prekvapiť, čo mám v hlave, v nohách a v srdci.

A aj keď si myslíte niečo zlé, môžete do mňa vy hodiť kameňom? Ste tak bezúhonní, bez viny, čistí ako ľalie, keď už zachádzame do fráz? O koľko lepší ste odo mňa? Kam až vám nesiaham? Čo všetko vám smiem vylízať?

Niekedy som rada, že sa priamo nepýtate, iba pohľadmi. Pohľadom nemusím odpovedať a vymýšľať si spoločensky prijateľnú vetu, ktorou vás odbijem. Je smutné a pritom ma to teší, ako sa všetko rieši v mentálnej a telepatickej rovine.

Ľuďom, s ktorými by som sa chcela porozprávať, sa vyhýbam. Veď však o čom, všetko je jasné.
S ľuďmi, s ktorými by som sa chcela stretnúť a nejak opäť začať komunikovať, sa nedá. Aj to je tiež jasné a ktovie, ako by si to všetci vysvetlili. Spoločenské konvencie smrdia, tvrdím to už dlhšiu dobu, aj keď dosť pokrytecky, kráčajúc do divadla na vysokých opätkoch (ale toto rozhodne považujem za inú kategóriu).


Dobre,
idem spať.
Nemyslite si, že som naštvaná, nie som.
Pekný večer :)