28.6.12

Ja nemám problém odísť, ja mám problém zostať.



       Slová neprúdia, ruky strácajú všetku pružnosť, nadobudnutú za posledný polrok pravidelným cvičením (na klavíri), klince v mozgu, obmedzujúce kreativitu a myslenie, robia svoju prácu veľmi dobre. Stráca sa aktívny spoločenský život, stráca sa vejár v cudzích autách, strácajú sa šepkané slová básnika počas večernej prechádzky. Preoseje ich môj netypický krvilačný domov, berie mi Eufóriu, pridáva na potrebe utiekať sa do spánku s divnými snami o Brugách - to bolo dnes. Ľahla som si hneď, ako som prišla.

Nechcem ísť zajtra do školy.
Radšej by som sa lanom priviazala na rušeň vlaku, zakiaľ by bol ešte v depe a vodič by nič netušil.
A tak sa zabávam upreným zízaním na steny moje obkľučujúce (skľučujúce), na mobil, ktorý si občas zazvoní, keď sa mu chce, už neviem, čo mám počúvať, čo čítať, čo má pre mňa pozitívny význam. Chcem len leňošiť, ale pritom nie. Už dlho som schizofrenik, nebojte.

Ale inak sa mám veľmi dobre. Ani si neviete predstaviť, aké zvláštnokrásne obdobie mávam.

Pozerávam Skins, čítam Prútené kreslá, počúvam aj toto, aj keď len náhodou.

25.6.12


Mesiačik. Na obloku mi sedí a krivo zuby cerí.

Zbohom, zbohom! Znova odchádzam na miesto, kde som strávila svoj predchádzajúci život. Lenivosť, pohodlnosť a radosť z prežitkov. Yay.

A pozrite si film s Bítlsákmi, Help! :) Je to milé a na ľahký večer veľmi dobré.


24.6.12

4.3. roka minulého

Prázdna izba na druhom poschodí.

Nenamaľovaná,
bez kriku
uložená do postele,
hlbokej dva metre,
stojí neistá
v piesočnej búrke.

Sleduje zapadajúce Slnce.

Je si tým takmer istá,
skočí,
do dún i oblakov.

Nechá sa viesť,
za rúčku ako prváčku.

Bez ostychu prizná,
že sa spolčila s upírmi
a pracuje pre fosílie,
ignoruje hnilobný zápach
a zvuk chladničky
strávenej a uloženej
v katakombách žalúdka.

Spieva na hrane...

19.6.12

Niekoľko cestovateľských snov


Anglicko
Táto konštitučná monarchia je naj. Nepoznám krajšie zelené pláne (ešte som v Írsku nebola, berte s rezervou), krajšie premenlivé počasie, ktoré sa podobá mojej nálade, zamilovala som sa do záberov krajiny vo filme Pýcha a Predsudok. A keď ste pridali skvelú hudbu, úplne ma pohltil. A všade ovečky, to je nezabudnuteľné z osobnej skúsenosti. Nie, nejde len o metropolu Londýn, rada by som videla aj Stratford upon Avon, Sheffield je myslím jedno z najlepších študentských miest (ak si dobre pamätám z Lujzinho projektu), tak isto by som rada videla scenériu z filmu Trainspotting, kedy sa pokúsili - neúspešne - o vypadnutie z vlastného sveta. Milujem "anglánsku" architektúru, na to je proste radosť sa pozerať. A ktovie, aké majú pláže, mám rada chladné pláže. Nepotrebujem sa opaľovať a chytať bronz, radšej by som sa prešla s bosými nohami po hrubozrnnom - to je vlastne jedno - piesku, a potom do svojho prímorského domčeka. Predstavte si, aká by bola sranda byť na pláži pokrytej snehom. So much win.


Chile
Lebo som počula, že je tam tiež krásne. Vynikajúce teploty, ktoré ma neodradia - nemám rada prílišné teplo - a páči sa mi kontrast na obrázkoch, kde je vidieť pasúci sa dobytok a v pozadí zasnežené hory. Koľko histórie má v sebe nasiaknutá tá pôda! A ktovie, akí ľudia tam žijú, akým spôsobom sa pretĺkajú, čo robia, jednoducho je to ako ešte neodkryté okienko na adventnom kalendári.


Kanada
Možno kvôli tvrdeniam o čistej prírode, ktorú si snažia chrániť, kvôli milým ľuďom, čo môže byť tiež povera, ale rada sa tým nechám uchlácholiť, možno kvôli polárnej žiare a peknote miest ako je napríklad Quebec city.


Seattle
A všeobecne štát Washington. Z jedného filmového braku viem, že tam prší veľmi často, častejšie, ako je vidieť slnko na oblohe - nepogrcajte sa, je to Súmrak (Sajrajt, pre zainteresovaných) - možno som len zaťažená na zelenú a mokré cesty. A útesy a búrlivé vlny a dlhé nohavice a bledé pokožky. (Možno pre to pri sebe potrebujem nejaké slnko). Úmrtisko Kurta Cobaina. Videla som film, ktorý bol situovaný do toho obdobia a ukázali smútiace davy, sediace niekde v meste na námestí, ako sa tam spolu pekne sfajčili, "zjeli", spili a smútili za Bohom novej hudobnej vlny.


Škandinávia
Nemám konkrétne vybratý štát ani miesto. Ale tiež by ma zaujímalo, ako to vyzerá v krajine Ikey, morských plodov, ťažby dreva, najkrajších scenérií a najväčšieho čísla samovrahov. Oslo, Kodaň, čo ja viem, pekní ľudia. Chcem vidieť prirodzených metalistov, blonďaté dvojičky s dlhými krásnymi blond vlasmi (chlapov) aké má Dan, modré oči a pohľad škandinávca. Ich priesvitnú pokožku, citlivú na slnečné svetlo, chcem vidieť ich žilky, ktoré pulzujú celým telom. Chcem vidieť ich systém, lebo ten je vždy správny a nikdy sa nemýli (Buchty Švabachom, Zuska Kepplová, ak chcete vedieť viac), odvozy spitých ľudí priamo domov.

disturbed-th1nking:

chumpedd:

Oh my god, I want this. This is perfect.

I need this.

Zvláštne a rozmanité sú tie krajiny, nemyslíte?
Obrázky som nechcela dávať, myslím, že ste natoľko kompletní, že keď zadáte niečo do Googlu, nájde vám to a vlastné zatiaľ nemám.
Vlastne, nakoniec som dala a sú z Tumblr-u. Meh.
Tak isto našla som - nie ja, musím sa poďakovať Pampelišiakovi - SKVELÚ HUDBU a kto nevypočuje, bude banovať, ľutovať a nehrám sa s ním. :D


Guess Who

18.6.12

Pritiahnuté za vlasy

Haha, mám rada Tima Burtona. :D

Len vám poviem, aký skvelý bol toto deň.
Ani nie, ale nechcem sa stratiť v deziluzionistickom stane cirkusantov, ktorí prichádzajú do mojej štvrte raz za tristo rokov. Taká som stará.
Budem hrať Chopina! Legálne, toho, čo sa mi páči, toho, čo som tak dlho snívala a toho, čo mi dnes do náručia padol ako veľké dieťa náhody. Neviem, prečo zrovna dieťa, ale muselo byť milé a sympatické, inak by to bolo odveci ako celý tento článok.
Večer sa najlepšie píše, you know?

Všetky tričká odovzdané a na svojich miestach, už sa len šťastne pozerať, ako sa nosia.
Zajtra si asi jedno zo svojich výtvorov oblečiem, ktovie? Ráno je ešte ďaleko a spať sa mi nechce.



Po ceste domov z hodiny klavíra, usmievajúc sa ako najšibnutejší cvok v Trnave, som si povedala, že aj tie dnešné otlaky krvavé stáli za to.
A nútia ma premýšľať o sebe. Je hlúpe, ako vám ostatní vkladajú vlastné predstavy o živote a o jeho fungovaní a o otáčaní sa okolo Slnka, ja sa len ohnem raz do jednej strany, raz do druhej, zdvorilo sa usmejem a prikývnem. Nie, nie je to faloš, veľmi sa mýlite. V skutočnosti má každý svoju pravdu i nepravdu.  Aby sme uzavreli toto filozofické okienko, nepravda je dôležitou súčasťou pravdy a ja nemám rada matiku. 42.
:D
Navyše, hľadám sa. Ešte stále. Myslíte, že to je pubertou? Dosť trápna výhovorka na robenie neplechy. Morálne pravidlá a objavovanie vlastných hraníc, ktoré aj tak nemáme a sú len nakreslené fixou v našej hlave. Zmývateľnou, možno nie. Ako kedy. Tak ako s časom. Niekedy uteká, niekedy stojí, nikdy nás nenechá na pokoji.

A povedzte, čo sa mi bude dnes snívať?
Ďakujem za opýtanie, už spávam lepšie.

Super, zase som niečo napísala a pritom nič.
"Mala rada záhady, až sa napokon jednou stala." <= Keby som aj ja také šťastie mala.

Guess Who

14.6.12

Nostalgia.

/Toto som robila asi posledných 15 minút./


Chýba mi Wales, anglické raňajky, kravy a prehánky. Chýba mi sedenie na mokrom kopci a pod fotogenickým stromom. Chýba mi scenéria slnečná, no vzápätí upršaná. Chýbajú mi ovečky a minikúpre a amíci a červený klavír.

13.6.12


Tak sa mi chcelo kresliť. Upozorňujem, nie som maliarka a asi nikdy nebudem, len ma to v tejto (tamtej) chvíli chytilo a bavilo ma to. Je to zvláštne a je vidieť, že som amatér ako lusk. Ale cigaretka sa mi podarila. :D
Asi budem kresliť častejšie, už mi totiž chýba uzavrieť len španielčinu, na čo sa dám, keď vyzdraviem, a potom voľníčko, voľno.
Bojím sa budúcnosti, no s tým nič nenarobím.

P.S. Dnes sme predávali časopis a ani si neviete, ako ma tá sprostá píp píp píp píp škola a sprostí píp píp píp ľudia v nej naštvali. Neznášam tú učiteľku, hnusí sa mi už len jej pošahané meno. Áno, prišla som do školy chorá, no a čo? Nebola som na vyučovaní a mám ospravedlnenku. To, že som prišla, bol len šľachetný čin voči Redakčnej rade, ktorú nemal kto usmerniť a podporiť. Ako by to bolo, keby šéfredaktor nebol v škole počas jediného predaja časopisu - jeho, ich diela - za jeden sprostý polrok? Mala som si vybrať - Ísť domov, alebo zajtra prísť do školy.
Ja nechápem ich logike.

A dnes som chcela byť na Cante, vypočuť si dojmy dirigentove z koncertu, ale čo už.

12.6.12

Príbeh dnešného rána


Zobudila som sa o štvrtej na začínajúcu bolesť. Ja sprostá som si povedala, že to zvládnem.

Zobudila som sa o dve hodiny na to, bolesť som už nezvládala a utekajúc do kuchyne som mala na mysli len lieky proti bolesti.

Bohužiaľ, neskoro.

Ocitla som sa zavesená na záchodovej mise. Našťastie s mojou poslednou záľubou v nejedení som ani nemala čo vyvrátiť, takže som celá ako zmoknuté kura sedela na studených kachliach, ledva dýchala, krvácalo zo mňa a modlila som sa, nech odpadnem.

Chcela som od rodičov, aby mi záchranku zavolali, no nič. Že: "Tá sa volá v ohrození života." Čo som asi nebola. A silu na dostavenie sa do nemocnice som taktiež nemala. Veď som sa nevládala ani postaviť.

Hrýzla som si od bolesti do ruky, keď som ešte vládala. Potom som len stonala, hodená na posteli ako posledná handra. Triasla som sa, aj keď som ležala pod dekou, ruky aj nohy mi začali drevenieť.

Taká menšia agónia, ale stále som si vravela, že sa stávajú aj horšie veci.

Ale verte mi, tentokrát som nebola pripravená a bolesť bola taká silná, že keď ustupovala, cítila som sa ako v nebi.

Koniec


P.S. Keby som s niekým žila a toto musel so mnou zažívať, veľmi by som si to vyčítala.

9.6.12

You know, I am sick.

Mám srdce plné.

          Včera som sa cítila presne ako dnes. Vstrebala som do seba to, čo malo včera ostať ukryté a vyrovnávam sa so svojím hnevom, s ktorým som prišla na skúšku. Jednoducho ma naštvala táto skazená, prehnitá spoločnosť a nedokázala som s tým nič robiť. Len som si myslela - ľudia, zobuďte sa. Ale kto som, aby som im tvrdila, že to, čo žijem ja, je život? Možno nie je. Asi nie je. To je tak isto, ako keď poviem, že ľudia sú hlúpi. Aj ja som človek. Oni majú tiež nejaké svoje myšlienky, prečo by som mala byť lepšia? Možno sú oni tí uvedomelí a ja som hlúpa za to, že im nerozumiem a že to nechápem, možno mám myšlienku, ktorá im nikdy nezišla na um.
Potom som bola smutná a mala som chuť ísť na vécko a vytrhať si všetky vlasy. Začínam neznášať posudzovanie okolia. Čo všetko zo seba musím dať dole, aby ma ľudia nehodnotili? Celé telo? Nezostane zo mňa ani kosť?
Hrala som divadlo pred ostatnými. Keby ste sa pozreli bližšie, vôbec som sa neusmievala. Len spievanie ma zachránilo. Síce som sa pomýlila a určite sa červenala, ale ďakujem Cantice Nove, že mi dopriala aspoň krátky uľahčujúci pocit mojej vnútornej situácie. S narastaním pesničiek a hodín sa mi nálada zlepšovala, no v istých momentoch som sa začala triasť, pozrela som na Lennie a ja neviem, odkiaľ, prebrala sa vo mne hystéria. Panika. Nezvládnem to. Neudržím sa. Kto by som bola, keby som to nakoniec nezvládla? Už by som v seba až tak neverila. Potom som si sadla, dívala sa, počúvala, ale mlčala. Aj môj mozog mlčal a chcel odísť. Bojovala som s dilemou ísť domov a tam bezcieľne sedieť a čakať, kým skončí deň, alebo ostať na afterparty, s relatívne priateľskými tvárami, jedlom a smiechom a blbosťami, ktoré ponúkajú extrémne osobnosti. Zostala som. Každodenne mám takéto divné pochody, akoby každý deň bol jedným celým svetom a naozaj záleží len na jednom rozhodnutí. Zostala som teda, aj keď som chcela ostať bez alkoholu, nakoniec som sa nechala prehovoriť a začalo mi byť lepšie. Odbúralo to zo mňa aspoň spoločenské zábrany a svoje problémy som si riešila prílišným kvantom kecov, ktoré som zo seba vypotila. Mala som pohľad ako háravá fena a to je asi jediné, čo si vyčítam.


Celý večer som spíkovala po anglicky a hablovala po španielsky. Prišla na mňa chuť cudzojazyčná, a kým ma to bavilo, tak som to robila. A bola som trikrát na vécku, a chlap nikdy nezistí, aké to tam je priateľské prostredie, a že baby sú v tomto ohľade veľmi super, milé duše.
Nadišiel čas a zostala som mierne znechutená. Opýtala som sa, či by ma nešlo odprevadiť a súhlasili. Ďakujem. Zase som spoznala kúsky iných ľudí, čo by sa mi bežne nestalo, postupne si vytváram skladačku rôznych pováh a čerpám inšpiráciu. Le pom je jablko po francúzsky (neviem, ako sa to píše), po taliansky mele, po španielsky manzana, po anglicky apple, po nemecky apfel. To sme zistili, keď sme kráčali po... Štefánikovej, myslím.
Nie, radšej knihu.



Budím sa v noci s pocitom, že mám niekoho v izbe. Hmotne uloženého na posteli v tme, je ich viac, len hlavy a tváre, len postavy v miestnosti, pri okne, stolíku, v mojej blízkosti a vždy sa zľaknem. Ničomu sa nepodobajú, sú to len tichí pozorovatelia ako všetky hriechy ľudstva. Hyperbolizujem, lebo sa tak cítim. Bojím sa, že mi preskočilo, alebo že som tak psychicky na dne, až to môj mozog musí riešiť takýmito nočnými šokmi.
Tak isto už dlhšiu dobu zle spávam. Nemôžem, nedá sa mi spať viac ako 6-7 hodín. Ak spím viac, spím celý deň, lebo sa nedokážem prebrať do života a normálneho fungovania, ale viem, že mi ešte trochu spánku chýba. Keď prídem domov, odpadávam od únavy a najradšej by som spala. Pokazia sa mi tak hodinky, a potom nemôžem v noci zaspať a premýšľam. Nad blbosťami. Spievam si blbosti. Rukami sa snažím polapiť tmu v izbe, ale nikdy u mňa nie je tak koncentrovaná, lebo do okna mi svieti pouličná lampa a z vetračky znejú zvuky áut. Áno, sú aj horšie Insomnie, ale fakt sú bludy to, čo sa mi sníva. Nočné mory nemávam, no je to jednoducho šialené. Čo je potom normálne, však...

Idem robiť niečo užitočnejšie.

7.6.12

Charles

       Patrí - dobrovoľne a či ani nie - do stratenej generácie zatúlaných detí. Vyrastal v dvadsiatom prvom storočí, medzi pozatváranými oknami panelákov, medzi špinavými schodiskami a neudržiavaným trávnikom. Na minulosť zabudol a budúcnosť si pravdepodobnosťou nikdy radšej nerátal. Má 28 rokov, ale vyzerá o desať rokov staršie. Berie drogy a sám vie, že veci nie sú také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdajú. Na začiatku príbehu má manželku, ktorá ho nemiluje, ale spolu sa pretĺkajú chaosom, ktorý mu vytvorili ľudia len svojou existenciou a hlúpymi pohľadmi. Hľadá cestu von z väzenia vlastných potrieb, pomáha si sám, no niekedy je na to všetko málo len jeho snaha. Zobúdza sa do rána nabitého elektrizujúcou zmenou...


Samozrejme, vyzerá viac strhano, vyblednuto, jeho pokožku tváre zdobia vrásky a v očiach nemá prešťastný výraz. A nenosí okuliare. 


/obrázok z deviantartu, text je vymyslený a podobnosť čisto náhodná

4.6.12

Atmosféra noci

Neviem, čo robím, ale... rozmyslela som si to. Nechce sa mi chváliť, ako mi bolo dobre v piatok. Že to jednoducho vyšlo, že si ešte dlho budem prehrávať útržky z toho večera, noci, rána, akoby boli v tej sekunde priamo predo mnou.
Matex správne oslávil 18 rokov, inak, až taká Mladá som nebola. Nevermind. Ďakujem, že ste ma vodkou opíjali, neviem, čo ste od toho čakali, ale určite by som sa po nikom nezačala len tak liepať. Ďakujem za krátke tančeky na parkete, ďakujem za pohľady, ďakujem za slová, ďakujem za dotyky. Ďakujem.
Moja pevná viera vo mňa ešte zosilnela.
Alkohol je niekedy veľký pomocník a už viem, prečo ho spisovatelia s obľubou používajú. Je to úplne iné vnímanie sveta, rozmer duše sa zväčší a vnemy a hlasy a všetko, čo sa dá polapiť, sa vníma úplne inak ako za dňa. Možno to je aj atmosférou noci, tá má tiež svoje tajomno a záľubu v tajomstvách. A ja... určite som tiež niečo nové vyžarovala, lebo kamarátove prognózy o ostatných by neboli také bujaré (toto nepochopíte). :D
Je to niečo krásne, aj keď len v momente, kedy som to naplno prežívala. Rozhovor, uličky Trnavy v tak neskorej hodine, bolo to krásne. Nemám slov.

/Zamilovala som sa do tejto/

A dnes úplné peklo. :D Neznášam fyziku, prepáčte, že to sem píšem, ale áno, aj takýmito prízemnosťami sa musím srať. Musím si opraviť známky, musím, musím, musím, sakra. Nesmiem a nebudem mať 4 na vysvedčení, nech sa deje, čo sa deje. Aj keby som z tej španiny mala ísť 100-krát odpovedať. Aj keby som sa mala z fyziky prihlásiť. A idem sa učiť deják, lebo aj ten potrebujem. Absolváky mi ani nespomínajte.

Aspoň grafiku školského časopisu sme dokončili. Pár chýb sa určite nájde, ale to sa opraviť, bohužiaľ, už nedalo. Fuck this shit.

Pampeliška dnes a zajtra maturuje, myslím na neho.

Koniec.